Modré zóny sú oblasti na svete, kde ľudia žijú výrazne dlhšie a zdravšie ako je svetový priemer. Tento koncept bol prvýkrát predstavený výskumníkom Danom Buettnerom, ktorý identifikoval miesta, kde sa obyvatelia dožívajú vysokého veku, často prekračujúceho 90 a 100 rokov, pričom si udržiavajú dobré zdravie a vitalitu.
Kde sa nachádzajú modré zóny?
Existuje päť hlavných modrých zón, ktoré boli identifikované a kde nevedomky našli recept na dlhý a šťastný život.
- Okinawa, Japonsko: Ostrov Okinawa je domovom najdlhšie žijúcich žien na svete. Obyvatelia Okinawy dodržiavajú stravu bohatú na zeleninu a tofu a venujú veľkú pozornosť spoločenským vzťahom. Japonci ho nazývajú „ostrov nesmrteľných“, pretože počet storočných ľudí je tu 3x vyšší ako vo zvyšku Japonska.
- Sardínia, Taliansko: Konkrétne oblasť Barbagia na Sardínii (provincie Nuoro a Ogliastra) je známa vysokým počtom mužov, ktorí sa dožívajú viac ako 100 rokov. Sardínčania konzumujú stravu bohatú na celozrnné produkty, zeleninu a víno, a majú silné rodinné väzby. Celkovo tu žije desaťkrát viac storočných obyvateľov než vo zvyšku západnej Európy.
- Ikaria, Grécko: Tento malý ostrov v Egejskom mori má jedno z najnižších percent demencie a až o 50% menej srdcových chorôb na svete. Ikarijčania žijú jednoduchým životným štýlom, konzumujú stredomorskú stravu a pravidelne sa venujú fyzickým aktivitám. Na tomto mieste je na hlavu najvyšší počet obyvateľov nad 90 rokov na svete ( 3x viac ako vo zvyšku Grécka). Na ostrove Ikaria je 80 % mužov vo veku medzi 65 a 85 rokmi stále sexuálne aktívnych a bežná 98-ročná žena tu vedie menší hotel alebo cez víkend rada hrá poker o peniaze.
- Loma Linda, Kalifornia, USA: Loma Linda je domovom komunity adventistov siedmeho dňa, ktorí sa dožívajú výrazne vyššieho veku a to v priemere o celých 10 rokov viac ako vo zvyšku USA. Ich dlhovekosť je pripisovaná vegetariánskej strave, pravidelnému cvičeniu a silnej duchovnej komunite.
- Nicoya, Kostarika: Obyvatelia polostrova Nicoya majú jednu z najvyšších mier stredného veku v Latinskej Amerike. Lepšie povedané je tu najnižšia úmrtnosť ľudí v strednom veku na celom svete. Strava založená na fazuliach, kukurici a čerstvom ovocí, spolu s vysokou mierou fyzickej aktivity a pozitívnym pohľadom na život, prispieva k ich dlhovekosti.
Dôvody dlhovekosti v modrých zónach
Dĺžka života je totiž podľa najnovších vedeckých výskumov (napríklad v štúdii 3000 dánskych dvojčiat) ovplyvnená genetickými faktormi len z 20–25 %, zatiaľ čo 75–80 % závisí od nášho životného štýlu a návykov. Hoci má ľudský organizmus kapacitu dožiť sa v relatívnom zdraví v priemere 90–95 rokov, na Slovensku je vekový priemer 78 rokov,(muži: okolo 74 rokov, ženy: okolo 81 rokov) nehovoriac o kvalite života väčšiny seniorov na slovensku v posledných rokoch života. Naším životným štýlom sa teda pripravujeme o najmenej 12 rokov života stráveného v relatívnej kvalite a primeranom zdraví.
Výskumom modrých zón sa dlhodobo začal zaoberať spisovateľ a cestovateľ Dan Buettner, spomínaný na začiatku článku, ktorý pred viac ako 10 rokmi v spolupráci s National Geographic zahájil najrozsiahlejší výskum v týchto izolovaných „oázach dlhovekosti“ s cieľom odhaliť spoločné charakteristiky životného štýlu ich obyvateľov. A hoci sú modré zóny na rôznych kontinentoch a sú zasadené do rôznych kultúr a náboženstiev, niektoré charakteristiky ich životného štýlu sú naozaj veľmi podobné. V čom teda tkvie onen povestný elixír mladosti, zdravia a dlhovekosti? Nebudeme vás viac napínať a prezradíme vám hlavné posolstvo celého článku. Predovšetkým je to chôdza a prirodzený pohyb, zmysel života a relaxácia, pestrá a primeraná výživa a súdržnosť s rodinou a komunitou ľudí.
- Strava: Vo všetkých modrých zónach sú spoločné aj výživové návyky ich obyvateľov, ktorí konzumujú prevažne rastlinnú stravu, bohatú na celozrnné produkty, ovocie, zeleninu a zdravé tuky. Mäso je zvyčajne konzumované len v malom množstve. Všade tvorí jedálniček pestrá strava bohatá predovšetkým na sezónne ovocie a zeleninu a lokálnu produkciu, celkovo s prevahou rastlinných zložiek výživy (zemiaky, obilniny, strukoviny, ovocie, zelenina). Obyvatelia modrých zón konzumujú mäso v priemere maximálne 2x týždenne (nikde však nie sú striktnými vegetariánmi či vegánmi) a ďalšie plnohodnotné bielkoviny čerpajú z lokálnych zdrojov ako sú ovčie syry, kozie mlieko, ryby a vajcia. V žiadnej z modrých zón obyvatelia nejedia priemyselne spracované potraviny, nepijú žiadne sladené nápoje, a naopak svoj jedálniček obohacujú o potraviny nabité antioxidantmi a ďalšími bioaktívnymi látkami (cesnak, olivový olej, med, zelené a bylinkové čaje, ale aj červené víno z lokálnej produkcie a podobne). Spoločná pre modré zóny nie je len kvalita potravín (pestrosť a lokálna produkcia), ale aj ich kvantita. Obyvatelia modrých zón sa zásadne neprejedajú a napríklad na ostrove Okinawa si priamo pred každým jedlom hovoria „Hara hachi bu“, čo pochádza od Konfucia a v preklade znamená „Jedz, kým nie si na 80 % plný.“ Pre tento príklad ale nemusíme chodiť až do Japonska, určite si každý z nás spomenie na ľudovú múdrosť vo forme známeho českého príslovia „jedz do polosýta, pi do polopita a vyjdú ti naplno roky“, ktorú nám hovorievali naše babky. Toto tvrdenie je dnes podložené aj vedeckými výskumami napríklad na hlodavcoch – kalorická reštrikcia naozaj predlžuje život. Ako je teda vidieť na výskume modrých zón aj v oblasti výživy, opäť to nie je o žiadnych extrémoch. Nikde úplne nevylučujú žiadnu prirodzenú zložku potravy (či už ide o moderný lepok a obilniny alebo o mliečne výrobky a mäso), ale dôležitá je predovšetkým pestrosť, pomer a primerané množstvo všetkých týchto prirodzených zložiek výživy človeka.
- Fyzická aktivita: Pohyb je prirodzenou súčasťou ich každodenného života. Či už ide o prácu na poli, chôdzu po kopcoch alebo bežné každodenné aktivity, obyvatelia modrých zón sa pravidelne hýbu bez nutnosti návštevy posilňovne. Väčšina obyvateľov modrých zón nevlastní autá a každý deň sa pohybujú pešo v hornatom teréne (napríklad Ikaria, Sardínia). Nemajú potrebu behať maratóny a vo všetkých modrých zónach je pre obyvateľov úplne bežná a prirodzená spoločná každodenná ľahká až stredne ťažká fyzická aktivita, ako je práca na záhrade, obrábanie pôdy, rybolov, pastierstvo a samozrejme chôdza pešo na trh aj do kostola. V „najmodernejšej“ modrej zóne v Kalifornii v Loma Linde majú obyvatelia zase tradíciu dlhých podvečerných prechádzok v prírode. Výskum modrých zón ukazuje, že dôležitá je najmä každodenná frekvencia a prirodzená intenzita pohybu. Žiadna nadmerná a prehnaná fyzická aktivita vo forme posilňovne a fitness alebo 10 km behu. Výsledky výskumu zároveň ukazujú, že veľkú úlohu bude pravdepodobne hrať aj súvisiace časté vystavenie sa slnku pri pohybe vonku, ktoré je spojené s vyšším príjmom vitamínu D, ktorý je pre naše telo nevyhnutný a má mnoho prospešných funkcií, hlavne pri podpore imunitného systému.
- Silné spoločenské väzby: Rodina a komunita hrajú kľúčovú úlohu v živote ľudí v modrých zónach. Sociálna podpora, starostlivosť o rodinu a blízke priateľstvá sú dôležitými faktormi, ktoré prispievajú k ich dlhému a spokojného životu. Žiadny zo storočných obyvateľov modrých zón neprežíva svoj život sám. V týchto oblastiach buď vôbec neexistujú domovy dôchodcov alebo je (v tých európskych) umiestnenie seniora do takéhoto zariadenia vnímané ako veľká hanba pre celú rodinu. Vo všetkých modrých zónach je veľká úcta k starobe a podpora starších obyvateľov a spoločným faktorom sú veľmi pevné sociálne väzby nielen na rodinu, ale aj na celú komunitu ľudí. Napríklad na Sardínii nemajú obvykle v krčmách kalendáre nahých dievčat, ale „storočného mesiaca“. Či už sa ľudia v modrých zónach každý večer stretávajú so svojimi blízkymi a priateľmi alebo trávia aspoň jeden obed v týždni s ľuďmi z celej širšej komunity, pocit spolupatričnosti prakticky u všetkých rovnako posilňuje viera a pravidelné rituály. Drvivá väčšina storočných ľudí z modrých zón totiž patrí do nejakej komunity založenej na viere (bez ohľadu na druh náboženstva) a je vďaka tomu v pravidelnom sociálnom kontakte s ostatnými ľuďmi zo svojho okolia. Pre obyvateľov modrých zón je tiež typické, že sú oddaní svojmu životnému partnerovi a maximum času a lásky venujú výchove svojich detí (ktoré sa o nich tak neskôr s oveľa väčšou pravdepodobnosťou postarajú). Všetky tieto faktory posilňujú pocit istoty, spolupatričnosti a psychického zdravia. Opäť ani v tomto prípade nejde o novú informáciu, pretože je už dávno „západnou“ vedou dokázané, že samota naozaj skracuje život človeka.
- Zmysel života: Obyvatelia modrých zón majú silný pocit zmyslu života. Tento zmysel pre cieľ a dôvod na každodenné vstávanie im dodáva energiu a optimizmus a to nielen v metafyzickom zmysle (objavenie svojho jedinečného zmyslu života a cesty k jeho naplneniu), ale aj v tom čisto praktickom v každodennom živote. Napríklad na ostrove Okinawa v Japonsku to obyvatelia nazývajú „ikigai“ – dôvod, prečo ráno vstávame z postele a v Nicoyi ako „plan de vida“. Drvivá väčšina deväťdesiatnikov a storočných ľudí v modrých zónach má stále svoje „ikigai“, či už je to pomoc s výchovou detí (pravnúčat a prapravnúčat), lov rýb alebo pastierstvo pre svoju rodinu a priateľov, práca na farme a obrábanie pôdy alebo výučba či venovanie sa deťom a to mnoho rokov po odchode do dôchodku. Inými slovami, je nesmierne dôležité, aby ľudia (v každom veku) mali stále pre čo žiť a cítili, že sú tu stále potrební.
- Znížený stres: Ľudia v modrých zónach majú efektívne spôsoby, ako zvládať stres. Často praktikujú relaxačné techniky ako meditáciu, modlitbu, siestu alebo jednoduchý pokojný životný štýl, čo prispieva k ich psychickému a fyzickému zdraviu. Napríklad na Ikarii si všetci po obede pravidelne zdriemnu. Mimochodom, robil to aj Winston Churchill, ktorý síce väčšinu života fajčil osem dlhých kubánskych cigár denne, ale dožil sa 90 rokov a je po ňom preto pomenovaný gén „dlhovekosti“ kódujúci enzým cytochróm P450 (ale to je na ďalší článok). Na Sardínii majú každý deň svoju „šťastnú hodinku“, keď si s priateľmi alebo rodinou vypijú pohár vína, na Okinave sa každý deň zastavia a uctievajú svojich predkov a v ďalších oblastiach sa pravidelne modlia.
Záver
Výskum modrých zón (Blue Zones) je nesmierne zaujímavý a pri konštatovaní týchto výsledkov zďaleka nekončí, ale naopak intenzívne pokračuje. Výskumníci na čele s Danom Buettnerom sa snažia tieto objavené princípy preniesť a šíriť ďalej a modré zóny vytvárať umelo. Prvým projektom bola spolupráca s radnicou v 18-tisícovom americkom meste Alberta Lea v Minnesote, kde bola priemerná dĺžka života obyvateľov 78 rokov podobne ako v Českej republike. Mesto v rámci projektu od roku 2009 otvorilo viac záhrad, vybudovalo chodník okolo jazera, zaviedlo kurzy cvičenia a v školách začali deťom variť zdravšie jedlo. Tiež vytvorili projekty, aby sa ľudia z izolovaných fariem začali viac stretávať. Priemerný vek ýv meste sa od tej doby zvýšil o 3,1 roka.
Modré zóny ponúkajú cenné lekcie o tom, ako žiť dlhý a zdravý život. Hoci genetika zohráva určitú rolu, spôsob života a každodenné rozhodnutia, ktoré robíme, majú obrovský vplyv na naše zdravie a dlhovekosť. Prijatím niektorých návykov od obyvateľov modrých zón môžeme aj my zvýšiť svoje šance na dlhý, šťastný a zdravý život.
